ВРАТА КОЈА СЕ НЕ ЗАТВАРАЈУ, МОЋ БЈЕЛИНЕ…
Мирославу Бјелику

Није он веровао
да има другог пута
до оног
рођеног из тишине
из немости у којој је
зачета немушта песничка реч
Реч најмоћнија
и која се не заборавља
која одгонета све тајне живота
и која описује путеве земаљске
којим се ходило
и оне трајније
које је машта
путнику испоручивала
као небески знак
који од Бога стиже
и путоказ је ини
сањарима
и дечацима који су се родили
у кошуљици маглине
и који нису успевали да одрасту

А године се низале
као ланци хлорофила
и зев моћних океана
и речних чудесних сливова
који обмотавају планету
која је равнодушно пратила
са умерене дистанце
шта раде они
чији је пут посут зебњом
и који увек
гледају ка небесима

Кажу да је из уснулости
оне најдубље
из које се тешко буди
онако поспан
Мирослав Бјелик
закорачио из мамурлука
изашао да купи новине
попије јутарњу кафу
и да се више у своју оскудицу
вратио није
Заборавио пут повратка
и како је то увек чинио
кренуо даље
не марећи за глад
или замор тела

Имао је тајну коју је крио од рођења
умео је по потреби да се уздигне
и да лети
крилима душе
а такав лет се није могао контролисати
Затворио би тада очи
и путовао без напора
и као Мали Принц
трагао за људском добротом
ма где она била

Они који га и даље чекају
да се врати
не смеју се заваравати
Надање је крхка узданица
треба знати
има и оних
који гледају из Бјеликове Бјелине
и који су отишли
на неко боље
и угодније место
јер вечност и јесте кућа
чија се врата не затварају

Београд, 2022 год.
Veselin Mišnić

BRÁNA, KTORÁ SA NEZAVIERA, MOC BIELOBY...
Miroslavovi Bielikovi

On neveril
že existuje iná cesta
okrem tej
zrodenej z ticha
z nemoty v ktorej sa počalo
nevysloviteľné básnické slovo
Slovo najsilnejšie
nezabudnuteľné
odhaľujúce všetky tajomstvá života
a opisujúce cesty pozemské
ktorými sa chodievalo
i tie tajomnejšie
ktoré predstavivosť
pútnikov odovzdávala
ako nebeské znamenie
odosielané Bohom
a sú smerovkou inou
snilkom
a chlapcom ktorí sa rodili
v košieľke hmlovín
a ktorým sa nedarilo dospievať
A roky pokračovali
ako reťazce chlorofylu
a zívanie silných oceánov
a zázračných riečnych povodí
ktoré obopínajú planétu
nezaujato pozorujúcu
z mierneho odstupu
čo robia tí
ktorých cesty sú
posypané obavami
a ktorí vždy dvíhajú
pohľad k nebesiam

Hovoria že zo sna
toho najhlbšieho
z ktorého sa ťažko prebúdza
ešte nedospatý
Miroslav Bielik
vykročil z driemot
šiel si kúpiť noviny
vypiť rannú kávu
a že sa do svojej núdze
nikdy nevrátil
Zabudol na cestu návratu
a tak ako to robil vždy
pokračoval ďalej
nedbajúc na hlad
alebo telesnú únavu

Mal tajomstvo ukrývané od narodenia
keď to bolo nutné vedel sa vzniesť
a letieť
krídlami duše
a taký let nemožno kontrolovať
Vtedy by zatváral oči
a cestoval bez námahy
a ako Malý Princ
hľadal dobro v ľuďoch
kdekoľvek sa objavilo

Tí čo ešte čakajú
že sa vráti
by nemali podliehať klamstvu
Nádej je krehká opora
treba vedieť
že sú aj takí
čo sa pozerajú z Bielikovej Bieloby
a ktorí odišli
na nejaké lepšie
a prívetivejšie mesto
lebo večnosť aj je domom
na ktorom za brány nezavierajú

Belehrad, 2022
Prevod na SLOVAČKI
Miroslav DEMAK

Miroslav Bielik – stelesnenie energie

Niet eklatantnejšieho príkladu na osobnosť schopnú stmeľovať, ako bol Miroslav Bielik. Človek a priateľ, básnik, vedec, prekladateľ, Slovák a Európan.

Mal schopnosť dať veci do pohybu, podnietiť, iniciovať, podporiť životaschopný projekt. A spájať za cieľom realizácie spoločného, dobrého cieľa.

Prejavilo sa to pri rôznych príležitostiach, ale najmä pri podujatiach spisovateľov doma, takpovediac „u seba“, na Slovensku, ale aj na stretnutiach, kolokviách, konferenciách, pracovných návštevách atď. mimo „domáceho“ územia. Uviedla by som ako príklad návštevu delegácie spolku v Nadlaku, na nadviazanie vzťahov so slovenskými spisovateľmi v Rumunsku (píšucimi teda po slovensky). Z tohto predbežného stretnutia v lete r. 2018 sa potom o niečo menej ako o  rok neskôr vyvinula širšia spolupráca aj s rumunskými spisovateľmi združenými v Aradskej odbočke Zväzu spisovateľov Rumunska. Stretnutie malo aj kreatívnu, spoločenskú a kultúrnu stránku: čítali verše v origináli a v preklade (do rumunčiny, resp. do slovenčiny), tak autori zo Slovenska, ako aj z Rumunska. Podujatie malo ohlas v oboch prostrediach: slovenskom v Aradskej župe, aj v rumunskom aradskom ,aj celonárodnom, keďže centrálne literárne noviny uviedli správu o tomto stretnutí. Zo stretnutia vyšla bilingválna publikácia Nadlacké zošity/ Caiete nădlăcane 2.

Stretnutie malo pokračovanie v tom zmysle, že sa rumunskí autori i slovenskí autori z Rumunska zúčastnili na kultúrnych a literárnych podujatiach v Tatrách, ktoré boli organizované Spolkom, t.j. v podstate bývalým predsedom Miroslavom Bielikom. Na tomto stretnutí sa pokračovalo aj v podujatiach, ktoré sa Miroslavovi Bielikovi podarilo podporiť a doviesť do užitočnej, pôsobivej, presvedčivej formy vďaka spolupráce so srbskými spisovateľmi. Nápad obsiahlej dôstojnej antológie o pánovi Dunaji síce vyšiel z radov srbských poetov, ale Miroslav Bielik hneď pochopil veľkoleposť a ušľachtilosť tohto projektu. Zmobilizoval svojich spisovateľov, kolegov a podnikol viaceré kroky, aby sa projekt podaril. Podporil viaceré pracovné stretnutia, ktoré iniciovali srbskí kolegovia a prebiehali na pôde srbských spisovateľov v Srbsku. Miroslav Bielik zapojil aj nás z Rumunska, zorganizoval preklady z klasickej rumunskej poézie o Dunaji. Zapojil aj slovenských autorov zo Srbska.

Na viacerých pamätných pracovných stretnutiach v Srbsku bol pre srbských kolegov podporným pilierom.

Ako žblnkotavá, jasná spomienka sa nám zachovali podujatia v Indiji, v Bielej Crkvi a dôležitých kultúrnych centrách pri Dunaji a inde.

Dagmar Mária Anoca